Niekoľko dní som sa na internete venoval hľadaniu najvýstižnejšej definície pojmu „islamizácia“, ale z množstva príspevkov „rádoby“ odborníkov sa mi najviac páčil tento: „Islamizáciu môžeme definovať ako šírenie islamu a moslimskej populácie do sveta. Islamizáciu netreba brať ako negatívny jav. Strach z islamu vyplýva len z nepochopenia dvoch kultúr“. /Časopis ON – Islamizácia Európy/. Autor sa nepodpísal, takže som sa mu nemohol za výklad poďakovať. K jeho definícii by som však chcel doplniť,že ide o dlhodobo sa vyvíjajúcu stratégiu, ktorej cieľom je postupné ovládnutie štátu a jeho štruktúr islamskými kultúrnymi a právnymi zvyklosťami.
O tom, že islam a moslimovia sú neoddeliteľnou súčasťou Európy, netreba ani diskutovať. História ponúka veľa dôkazov o odvekom boji dvoch náboženstiev či dvoch odlišných kultúr, ale aj o ich mierumilovnej koexistencii.
V minulosti sa islamizácia vykonávala mečom, v modernej histórii vytváraním paralelných „svetov“ a spoločností v hostiteľskej krajine. V tejto súvislosti nie je mojim zámerom písať o trestných činoch imigrantov či teroristických útokoch, ktoré tak „spopularizovali“ islam a upriamili naň našu pozornosť. Veď napr. pred siedmimi rokmi sme na Slovensku ani netušili, že islam existuje a môže byť pre nás akousi hrozbou. Vďaka nim sme si však viac začali všímať naše okolie a spoznávať utajený svet moslimskej komunity.
Rád prenechám iným hľadanie odpovedí na otázky, ako tento „svet“ mení charakter Európy a fungovanie demokratických štátov, kto je za to zodpovedný a predovšetkým, čo s tým a ako ďalej. V jednom mám však jasno. Zavádzaním téz multikulturalizmu sa zmenila zásadne ideová orientácia mnohých vyspelých európskych štátov. Tolerancia k iným kultúram sa začala zamieňať so servilitou k nim, obhajovanie práv menšín sa častokrát zmenilo na útoky proti väčšine. Kontrola a cenzúra názorov sa stala štátnou doktrínou. Investovanie do moslimských komunít v nádeji ich úspešnej integrácie pomohlo vybudovať ich paralelné spoločnosti. Zástancom integrácie sa ich projekt rozsypal ako „domček z karát“. Napriek neodškriepiteľným faktom sa zakrývanie či ignorovanie reality stalo pracovnou metódou súčasnej žurnalistiky, čo dopomohlo k vzniku mnohým konšpiračným teóriám.
Aká je vlastne realita a čo sa skrýva v moslimskom „paralelnom“ svete? Máme o ňom dostatok objektívnych informácií, aby sme si vedeli vytvoriť vlastný názor?
Koncom roku 2015 rakúska verejnosť dostala prvú stručnú informáciu o existencii islamistických materských škôlok vo Viedni. Napriek tomu, že sa mainstrem všemožne snažil odvádzať od nich pozornosť, vďaka začínajúcej prezidentskej kampani sa z malej kauzy stala veľká aféra. Oficiálne zdroje sa zrazu začali predbiehať v informovaní o tom, že vo Viedni existuje 200 materských škôlok, v ktorých výchovnovzdelávací proces je postavený na tézach radikálneho islamu, vyučovacím jazykom je arabština a na vyučovaní sa podieľajú moslimskí duchovní podozriví z podpory terorizmu. Podľa odhadov oficiálnych rakúskych orgánov 10000 detí s imigrantským pozadím absolvovalo či naďalej pokračuje vo výuke v týchto zvláštnych zariadeniach. Boli identifikované moslimské teroristické skupiny / Moslimské bratstvo, Hizb ut Tahrir, Hamas, Hizbalah/, ktoré sa podieľali na ich vzniku a fungovaní. Napr. riaditeľom občianskeho zrduženia IQRA, pod patronátom ktorého je 35 škôlok a mládežníckych organizácií, je Muhamad Ismail Suk. Rakúsky konvertita, príslušník Talibanu, ktorý absolvoval ročný bojový výcvik v Pakistane. A napriek tomu, že informácie o ňom sú všeobecne ľahko dostupné, on i jeho združenie je dlhoročným poberateľom štátnych dotácií.
A aký je obsah výuky? Výučba koránu, nenávisť ku kresťanom, židom, neveriacim, podpora kalifátu, terorizmu atď. Každý by zrejme očakával, že Rakúsko zakročí rázne a tvrdo. Naozaj, náznaky boli veľmi sľubné. Politici sa predbiehali v návrhoch, ako čo najrýchlejšie zatvoriť a rozpustiť tieto zariadenia a potrestať vinníkov. Nielen na strane prevádzkovateľov, ale aj na strane štátnych orgánov. Tie predsa taktiež zlyhali. Svojou nečinnosťou umožnili vznik paralelného vzdelávacieho systému. Dokonca ho štedro finančne podporovali.
Ale skutočnosť je predsa len trochu iná. Na podporu týchto škôlok sa veľmi rázne a tvrdo postavili moslimské organizácie, ktoré argumentovali porušovaním práva na slobodu vierovyznania. Multikulti neziskovky sa rozhorčovali nad diskrimináciou z dôvodu odlišných kultúrnych zvyklostí.
A čo na záver? Kompetentní sa rozhodli konať tak, aby aj vlk bol sýty aj koza celá. Tzn. zastavili dotácie pre tie najvypuklejšie prípady a dohodli sa, že sa vypracuje dopadová štúdia o prípadných potenciálnych hrozbách, ktoré môžu byť ukryté v tomto alternatívnom vzdelávacom systéme.
Islamizácia sa neprejavuje navonok. Je skrytá v systému, ktorý buď nevidíme, alebo ho vidieť nechceme. V tom najhoršom prípade mu umožníme existovať.