Máloktorý slovenský politik sa môže pochváliť tak bohatou politickou minulosťou, akú má Ján Čarnogurský.
Určite nie je jednoduché Jána Čarnogurského porovnávať so súčasnými, ale aj minulými slovenskými politickými kapacitami. Tak ako je jeho politický život bohatý, tak je však aj kontroverzný. Aj keď v súčasnosti nie je už na “výslní”, naďalej sa mu darí prekvapiť a svojimi názormi vyvolať polemiku.
26.10.2017 ho vo svojom programe NA ROVINU vyspovedal Dag Daniš. Pozoroval som, ako Daniš viackrát len sucho prehĺtal a opakovaním otázok sa snažil porozumieť Čarnogurského odpovediam. Chápem, že pre mnohých sú názory Jána Čarnogurského zvláštne a niekedy až paradoxné. Vychádzajú však z jeho života a je mi sympatické, že sa ani s odstupom mnohých rokov nemenia. To neznamená, že sa so všetkými aj stotožňujem.
Prvá vec, ktorá Danišovi vyrazila dych, bola Čarnogurského podpora Jalala Suleimaniho v župných voľbách v Bratislave. Človek, ktorého komunisti 20 rokov prenasledovali, spoločensky a pracovne ho znemožňovali, dokonca niekoľkokrát skončil vo väzení, sa rozhodol podporiť podpredsedu KSS. Na prvý pohľad paradox, možno demencia. Ale vysvetlenie tejto pohnútky bolo logické. Pre Čarnogurského je Jalal Suleimani spolubojovníkom v kampaniach proti NATO a počas niekoľkých rokov spolupráce sa uistil v tom, že Jalal je čestný a spravodlivý človek. Z toho dôvodu je ochotný ho podporiť. To, že Jalal je komunista, Čarnogurskému nevadí, pretože svoj boj s komunizmom skončil víťazne v r. 1989.
Ján Čarnogurský sa netají tým, že je rusofil a má negatívny vzťah k NATO a politike USA. Je proti zriadeniu základní na území Slovenska a je presvedčený o tom, že NATO sa snaží vyvolať vojenský konflikt s Ruskom. Bol by rád, ak by sme s NATO vystúpili, aj keď si je vedomý toho, že je to skoro nemožné. Svoju názorovú orientáciu neváha podporiť vyjadreniami slovenských extrémistov. Pre Čarnogurského je Kotleba jediný ústavný politik, ktorý je schopný držať sľuby ohľadom odmietnutia základní NATO. Nezaujíma ho, či je problémový politik.
Tak, ako ho aj nezaujíma pozadie Slovenských brancov. Je presvedčený o tom, že ich existencia je pre Slovensko prínosom, pretože ak by došlo k nejakej kríze, oni by mohli zasiahnuť. Označiť ich za extrémistov sa nedá a vo vhodnom čase by mali nahradiť neschopnú slovenskú armádu.
Ján Čarnogurský je svojský človek. Svojimi postojmi však vytýčil istú hranicu, cez ktorú by sa už ísť nemalo. Jeho machiavelizmus, teda politický boj v mene vyššieho cieľa s použitím akýchkoľvek prostriedkov, teda aj väzieb, sa dá jednoducho pomenovať ako zásada: “účel svätí prostriedky.” Preto je možné aj tak “zvrátené” spojenie rusofilstva, odporu proti NATO a USA, s komunistami a krajnou extrémnou pravicou. Na Slovensko je to už naozaj mimoriadne pikantný guláš.