Pravda či konšpirácia? Ako sa v tom vyznať.

26. júna 2018, hermes, Nezaradené

Rakúska vláda nariadila uzavretie siedmich mešít v krajine a v rámci svojho „boja proti politickému islamu“ plánuje tiež vyhostiť početných imámov. Oznámili to v piatok spolkový kancelár Sebastian Kurz a členovia jeho kabinetu.„Paralelné spoločnosti, politický islam a tendencie k radikalizácii nemajú v našej krajine miesto,“ vyhlásil Kurz, ktorého citovala agentúra DPA. Avizované opatrenia sú prvými dôsledkami preverovania islamských združení a mešít v Rakúsku, blízkych Turecko-islamskému zväzu pre kultúrnu a spoločenskú spoluprácu v Rakúsku (ATIB). „Sme len na začiatku,“ doplnil vicekancelár Heinz-Christian Strache.

Dovolil som si horeuvedený odstavec prevziať z viacerých slovenských denníkov, neupravovať ho a ponechať Rakúsku a jeho zvláštnej vládnucej garnitúre gloriolu bojovníkov proti islamu. Tak, ako sa zrejme očakávalo, polovica Európy nad Kurzovým odvážnym rozhodnutím jasá a tá druhá zostala v hlbokom šoku. Najlepším barometrom nálad a sympatií sú ako vždy médiá, ktoré sa tentokrát postavili na stranu nových bojovníkov. „Ostrieľaní“ novinári sa väčšinou predbiehali v ódach na hrdinu z Rakúska a v súlade s princípmi novinárskej „korektnosti“ sa uspokojili s jeho vyhlásením.

Ale čo ak ide len o hru s verejnou mienkou a náladami obyvateľstva, ktoré si podobné „odvážne“ kroky dlhodobo vyžaduje? Alebo ide o politickú hru, ktorá sa v kontexte volebného úspechu Recepa Erdogana a jeho drvivého víťazstva s pomocou rakúskych a nemeckých Turkov odohrala?

Myslím si, že v záujme pravdy by som mohol situáciu trochu objasniť a uviesť niekoľko faktov.

V piatok 8.6.2018 skutočne vystúpil Kurz s prehlásením, v ktorom oznámil, že s okamžitou platnosťou nariadil uzatvorenie siedmich mešít a vypovedanie 40 imámov z krajiny. Mešity musia byť zo zákona uzavreté okamžite, pričom právo na odvolanie nemá na uzavretie odkladný účinok. ,

Fakt č.1.

Naozaj, vzápätí po tomto vyhlásení bola uzavretá mešita jednej miniatúrnej moslimskej tureckej organizácie. A musím dodať, že oprávnene. Ale je tu jedno ale. Prečo uzavreli len jednu zo štyroch mešít, keď je táto moslimská organizácia tak nebezpečná?!

Fakt č.2

Zostávajúcich šesť mešít patrí pod Arabské islamské združenie. Uzavretie, tak ako pri tureckej, malo prísť s okamžitou platnosťou, pričom právo na odvolanie nemá odkladný účinok. Kurz však išiel ešte ďalej. Rozhodol sa, že Arabské islamské združenie rozpustí. A oprávnene, keďže ho zaradil medzi združenia extrémne fundamentalistické a salafistické. Ale zas je tu to ale. Združenie doteraz rozpustené  nebolo a šesť spomínaných mešít funguje „veselo“ naďalej.

Samozrejme, že tisíce rozhorčených moslimov v Rakúsku a v Nemecku hovorí o stupňujúcom sa tlaku a diskriminácii a z Turecka sa zdvihol výhražný prst prezidenta Erdogana.

Hovorí sa však, že spoločným menovateľom tohto „útoku“ na integritu moslimov je mocenský boj v najväčšej moslimskej organizácii v Rakúsku. Zjednodušene povedané, prezident a viceprezident tejto organizácie, obaja tureckého pôvodu, si vybavujú účty medzi sebou. Arabské islamské združenie malo tú smolu, že pred dvoma rokmi sa pri voľbách postavilo proti súčasnému prezidentovi a „miniatúrna“ turecká organizácia zas stála za súčasným viceprezidentom. A podľa viceprezidenta má prezident natoľko  dobré vzťahy s vládou, že ju sám požiadal, aby konečne „rázne“ zakročila. Vláda sa tak stala európsky známa bojom proti politickému islamu a prezident prišiel o oponentov.

Nedá mi a pokúsim sa o trochu konšpirácie. Krátko pred prezidentskými a parlamentnými voľbami v Turecku sa pravicovo nacionalistická vláda Rakúska rozhodne zaútočiť na „utláčanú“ moslimskú menšinu. Z Ankary sa vzápätí ozve hlas sultána Erdogana, ktorý sľubuje vzkriesenie Osmanskej ríše. Desaťtisíce Turkov v Európe a ich rodiny v Turecku sa zmobilizovali a v rekordnom množstve prišli v nedeľu voliť.

A záver?

Erdogan získal vo voľbách 70% hlasov voličov tureckej národnosti žijúcich v Rakúsku a  Nemecku, kým doma ho volilo 54% voličov. Rakúsko sa stalo poprednou krajinou v boji proti radikalizmu a politickému islamu a témy ako napr. uzákonenie 12hodinového pracovného dňa nie sú nateraz až tak aktuálne. Prezident najväčšej moslimskej organizácie si upevnil svoju pozíciu.

A život ide ďalej.