Môj dobrý známy je Turek. Samozrejme, aj muslim. Nie však taký, akých by sme sa mali a chceli báť. Rád si vypije, s vernosťou si veľmi hlavu netrápi a ani cudzou manželkou nepohrdne. Dalo by sa povedať, že je taký ako my, len s tým rozdielom, že každý piatok poobede venuje v mešite svojich pätnásť minút Alahovi. Znova by sa dalo povedať, že je taký ako väčšina z nás. Takých, ktorí sa snažia svoje zlyhania a chyby naprávať nedeľnou chvíľkou v kostole.
On vie, že na Slovensku nemáme žiadne mešity a je mu to v podstate jedno. Tvrdí, že pravoverný muslim musí mať Alaha v srdci a modliť sa môže aj doma.
Nechcel mi veriť, keď som mu povedal, že pri Trenčíne postavili prvú slovenskú mešitu a dokonca tam stál kedysi aj minaret.
S nefalšovaným šťastím v hlase ma hneď začal presviedčať o schopnosti islamu preniknúť aj na také Alahom zabudnuté miesto, akým je Slovensko.
Karta sa obrátila, keď som mu so škodoradosťou v hlase vysvetlil, že mešita je len dočasná a postavená z plátna, ako prejav multikulturalizmu manažmentu zakladateľov Pohody. Neodpustil som si podotknúť, že Pohoda nie je festival moslimskej piesne,ale prehliadka tvorby rôznych hudobných skupín a zoskupení, na ktorej alkohol tečie potokom a o drogy nie je núdza. Nedalo mi nespomenúť aj tohtoročného významného hosťa – Pussy Riot a aj vyjadrenie „otca“ Pohody – Michala Kaščáka o tom, že národne, kresťanské a podobne orientované kapely nemajú na Pohode čo robiť.(parafráza).
Som zaujaty. Viem. No a čo!
Môj turecký priateľ potreboval čas, aby „strávil“ moje informácie. Po chvíli mlčania ma zaskočil otázkou:“Prečo sa chcete dobrovoľne zbaviť svojich tradícií, kultúry a hrdosti?“
Áno. Mal pravdu.
Problém integrácie moslimov v Európe nie je o ich neochote integrovať sa, ale o servilite Európy k nim. Servilita, zbabelosť, poníženosť. Nazvite si to ako chcete, ale podstatné je to, ako to vnímajú Oni. Lebo Oni žijú v tradíciách minulých storočí vyznávajúcich patriarchizmus ako podstatu existencie rodiny a výchovy a odmietajú naše moderné mantry, akými sú feminizmus, LGBT, transgender, multikulturalizmus a podobné, im cudzie termíny.
Pozerajú sa na iných mužov ako na potencionálnu hrozbu a z toho vychádza ich rešpekt, alebo naopak pohŕdanie.
Neostáva mi nič iné, len s ním súhlasiť. Nechcem sa zbavovať dobrovoľne svojej mužskosti a nesuhlasim s POHODARMI, ktorí sa o to pokúšajú na našej kultúre a tradíciách. My naozaj nepotrebujeme stavať plátené mešity a posilňovať pozíciu islamu u nás. Hľadajme v našej minulosti to, čo z nás urobilo rešpektovaných ľudí v očiach iných.