Krajiny, ktoré nechcú otvoriť dvere utečencom, ktorí hovoria po arabsky a sú moslimovia, ignorujú hodnoty solidarity a zodpovednosti, ktoré EÚ predstavuje. Extrémizmom nazvime to, ak niekto pod zámienkou ochrany kresťanstva voči islamu zatvára hranice a odmieta prijímať cudzincov. (Minister zahraničných vecí Luxemburska Jean Asselborn pre Tiroler Tageszeitung)
Islamská kultúra a náboženstvo nesplynie s kresťanskou kultúrou a náboženstvom. Skôr vznikne multikulturalizmus s navzájom oddelenými spoločnosťami (Viktor Orbán).
Tieto dva názory vrcholných európskych politikov reprezentujú extrém, s ktorým sme konfrontovaní posledných pár rokov. Naozaj nám ide o ochranu kresťanstva, keď zatvárame hranice pred moslimskou „cunami“? Alebo sme už kresťanstvo dávno pochovali úzkostlivým sekularizmom?
Väčšina európskych štátov si pred sto rokmi uvedomila, že ich občania sú natoľko osvietení, racionálni a rozumní, že k svojej existencii už nepotrebujú zmluvu s „bohom“ a dobrovoľne sa vzdajú svojej „závislosti“ od kresťanstva. Demokratický štát je predsa založený na demokratických hodnotách a nesmie sa viazať ani na výlučnú ideológiu, ani na náboženské vyznanie. Prečo, ak sme sa vzdali kresťanstva, ho teraz tak zarputilo bránime? Či skôr chránime svoj komfort a životný štýl pred niečim a niekým? Asi aj tieto moje dve otázky predstavujú názorový extrém a pravdu je treba ako vždy hľadať niekde uprostred.
Je Slovensko sekulárny štát? Áno, podľa Ústavy SR. Ústava definuje Slovenskú republiku ako zvrchovaný, demokratický a právny štát, ktorý sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo… Realita je však trochu iná. De facto sa od de jure vzďaluje. Náš neutrálny vzťah k náboženstvu sa narušuje zmluvami so Svätou stolicou, štátnymi kresťanskými sviatkami a preferovaním jedného náboženstva – kresťanstva.
Našťastie, Slovensko nestojí na križovatke a nerozhoduje sa medzi hedonizmom a sekularizmom (ktoré sú typické pre väčšinu krajín Západu) a uchovaním kresťanskej viery. Tá u nás prežila iné zemetrasenia a jej strata by viedla nielen k zrade našich predkov, ale rovno k ohrozeniu existencie nášho národa.
Preferovanie kresťanstva nie je u nás samoúčelné. Slúži nielen na zachovanie tradícií a kultúry národa, ale aj k ochrane pred vplyvom iných náboženstiev. Zákony a naša tolerancia umožňuje iným náboženstvám koexistovať na našom území, ale ich ciele a program nesmie byť v rozpore s ústavou, nesmie ohrozovať bezpečnosť občanov a verejný poriadok, zdravie a mravnosť alebo práva a slobody druhých, nezávislosť a územnú celistvosť štátu.
Zákony a doterajšie kroky vlád nás dostatočne chránia pred islamizáciou, ktorej je Západ vystavený. Na Slovensku žije cca 4 000 moslimov (údaj z r. 2007), o ktorých integrácii zrejme nemusíme pochybovať. Nemáme žiadne izolované moslimské komunity či no-go zóny, ktoré by mohli byť nebezpečné, či predstavovať riziká radikalizácie. Zdá sa, že ochranu štátu zvnútra sme zvládli a dokážeme komunikovať s moslimami aj v otázkach bezpečnosti. To však nevylučuje možnosť výskytu radikála či fundamentalistu. Náš zdanlivý pocit bezpečia môže byť narušený vplyvom zo zahraničia. V Čechách a v Rakúsku je viacero islamských fundamentalistických skupín, ktoré pre nás môžu predstavovať bezpečnostné riziko. Ochrana pred ním je vecou nielen štátnych orgánov, ale aj moslimskej komunity. V tomto prípade musí byť naša dôvera ocenená konkrétnymi činmi, tzn. že moslimovia si musia ako prví urobiť poriadok doma. V dnešných časoch je asi aj logické, že na Slovensku sa môžu vyskytovať jedinci, ktorí nás svojou činnosťou vystavujú určitým hrozbám. Islamská obec ich musí identifikovať, izolovať a nahlásiť alebo vyhnať. Je to vlastne jednoduché, len k týmto krokom musí existovať vôľa a chuť.
Samer Shehadeh sa narodil v Prahe v r.1983. Študoval v Jordánsku a Saudskej Arábii, absolvoval štúdium Islamskej univerzity v Medine, špecializácia na islamské právo šaria. Po návrate zo štúdia do Prahy pôsobil ako člen vedenia Moslimskej obce a hlavný imám. Zviditeľnil sa vydaním niekoľkých fatiew a komentárov schvaľujúcich útoky v r. 2001 a 2005, taktiež verejne odobril samovražedné útoky palestinskych detí v Izraeli. V r.2013 skonštituoval v Čechách prvý islamský súd na základe šarie. Je spoluzodpovedný za veľký konflikt medzi moslimskými komunitami a obcami v Čechách, čo ho v roku 2014 stálo miesto hlavného imáma v pražskej mešite. Odišiel do Bratislavy, kde v modlitebni na Peterskej pôsobil do polovice r. 2016 ako hlavný imam. V súčasnosti sa oňho veľmi zaujíma česká polícia a tajná služba, no, akosi zmizol.
Samer je naozaj jasný príkladom jedinca, ktorý z pozície svojich názorov a dokonca aj funkcie, môže negatívne ovplyvňovať moslimov na Slovensku a tým zvyšovať bezpečnostné riziko v našej krajine.
Celá debata | RSS tejto debaty