hermes

Referendum je hlasovanie, ktorým voliči celého štátu alebo niektorej z jeho častí rozhodnú o prijatí alebo zamietnutí zákona, predpisu, návrhu alebo programu, ktoré boli predložené na posúdenie obyvateľstvu (a nie zákonodarnému orgánu). Je to jedna z mála zachovaných metód priamej demokracie.(Wikipédia).

Chcel by som upriamiť pozornosť na poslednú vetu citovaného textu a pre jej význam ju ešte raz napísať:

„Je to jedna z mála zachovaných metód priamej demokracie.“

Dnes som sa dočítal, že Zahraničný výbor NR SR, na čele so svojou predsedníčkou Katarínou Csefalvayovou, navrhuje vydať stanovisko, v ktorom podporuje vyhlásenie ministerstva zahraničných vecí v súlade so spoločnou pozíciou členských krajín EÚ a NATO. „Podľa tohto žiadna zo zúčastnených strán neuznáva výsledky nelegálneho referenda na Kryme z marca 2014. 

V štátoch, ktoré referendum pripúšťajú (dodávam, že sa jedná o väčšinu demokratických štátov sveta) bývajú podmienky na jeho vykonanie zakotvené v ústave. Tzn., že tieto podmienky zároveň aj určujú, kedy je referendum platné.

Opozitum slova platné by malo byť – neplatné. Ale také jednoduché to zas nie je. Aj na referendum je potrebné pozrieť sa v širších súvislostiach.

Rád by som uviedol niekoľko príkladov:

1.Referendum o Kryme.

Referendum bolo vyhlásené parlamentom ukrajinskej Autonómnej republiky Krym v r 2014. Na referende sa zúčastnilo 83% voličov, pričom 96% voličov vyslovilo súhlas s pripojením Krymu k Ruskej federácii. Premiér Jaceňuk však prehlásil referendum za nelegitímne a neplatné a to na základe nálezu Ústavného súdu Ukrajiny. O 3 roky neskôr  prezident Porošenko pripustil konanie nového referenda o statuse Krymu. Samozrejme, len ak Ukrajina získa naspäť úplnú zvrchovanosť nad Krymom. Takže napriek tomu, že ústava Ukrajiny pripúšťa konanie referenda a Krym bol autonómnou republikou a s pripojením k Ruskej federácii  vyslovilo súhlas 96% z 83% zúčastnených voličov a Porošenko pripúšťa konanie referenda o Kryme, referendum bolo nelegitímne. 

2. Katalánske referendum

Referendum o nezávislosti Katalánska vypísal ministerský predseda Carles Puigdemont v r. 2017. Katalánsko je autonómne spoločenstvo, teda najvyššia samosprávna územná jednotka so zákonodárnymi a výkonnými právomocami v Španielsku. Katalánske úrady zverejnili, že na referende sa zúčastnilo 40% oprávnených voličov, pričom za samostatnosť hlasovalo 90,18% a proti hlasovalo 7,83% voličov. Referendum bolo vyhlásené za neplatné. Aj keď matematika nepustí a rozhodnutie o neplatnosti bolo správne,treba dodať, že  katalánska kríza sa spustila ešte pred konaním referenda. Odtrhnutie Katalánska bolo neprijateľné a akýkoľvek pokus o jeho realizáciu bol vyhlásený za nezákonný. V Katalánsku bola jedna z mála zachovaných metód priamej demokracie vyhlásená vopred za nezákonnú.

3. Opakované referendum v Írsku

Dôkaz o tom, že ak sa ľudia – voliči jednej krajiny nerozhodnú tak, ako chce Európska únia, musí sa referendum opakovať. Čo tam potom, že Íri boli v masívnej kampani vydieraní, manipulovaní a kupovaní. Priama demokracia opäť raz zvíťazila. Len jej bolo treba trochu pomôcť.

Opakované referendum v Írsku sa konalo v r. 2007 a jeho témou bolo prijatie Lisabonskej zmluvy, ktorou sa zmenil (reformoval) charakter  Európskej únie do jej súčasnej podoby. Írsko bola jediná krajina EU, v ktorej sa o prijatí Lisabonskej zmluvy rozhodovalo v referende.

Vybral som si tieto tri, aby som na nich demonštroval fakt, že ústavnopolitické referendá ako prejav priamej demokracie svoj zmysel už stratili. Jedno bolo nelegitímne, druhé nezákonné a tretie museli zopakovať, lebo  výsledok predchádzajúceho nevyhovoval.

Otázka preto stojí tak, aký význam má organizovať, financovať a hlavne propagovať ľudové hlasovanie, keď v prípade výsledku, ktorý sa nehodí vládnucej menšine či centrále v EU, je vyhlásené za nezákonné a nelegitímne?