hermes

U nás desať a v Čechách tridsať sýrskych sirôt postavilo politické elity na nohy. Bezpečnostná hrozba v podobe desiatich či tridsiatich detí z vojnou postihnutej oblasti je naozaj „vysoká“. Hrdinskí ochrancovia slovenských i českých hraníc zavelili do útoku a zmobilizovali tie najčernejšie predstavy, aby si zabezpečili podporu pospolitého ľudu.

Pozrime sa však na problém sirôt – teroristov z iného uhlu pohľadu a porovnávajme.

Pred niekoľkými rokmi Slovensko na žiadosť USA prijalo 10 väzňov z Guantanáma. To je tá americká väznica na Kube, kde boli dlhé roky bez súdu zadržiavané osoby podozrivé z terorizmu. Osoby pozbierané z celého sveta rôznymi tajnými službami a operáciami a pre nedostatok dôkazov a ako prejav dobrej vôle prezidenta Obamu vypustené do sveta. A pretože je Slovensko priateľská krajina, desať väzňov z arabských krajín u nás našlo krátkodobý domov. Žiaden cirkus okolo nich sa nekonal. Proste desať dlhodobo izolovaných a asi aj mučených potencionálnych teroristov na základe rozhodnutia vlády našlo svoj domov u nás.

Prečo? Lebo pokrytectvo.

Občianska vojna na Ukrajine trvá už piaty rok a počas tohto obdobia sme pomohli nie desiatkam, ale stovkám ukrajinských sirôt. Boli to deti z oboch strán konfliktu a nediferencovali sme ich na základe náboženskej a politickej orientácie zosnulých rodičov. Nevadilo nám, že ich rodičia slúžili v bataliónoch pohrobkov Banderu, alebo boli najatí proruskými silami usilujúcimi sa vytlačiť ukrajinskú armádu z Krymu a východnej časti Ukrajiny. Nevadilo nám to, tak ako v prípade sirôt z vojny v Juhoslávii či z konfliktu v Kosove.

Prečo? Lebo humanita.

Desať sýrskych sirôt neexistuje. Je to len virtuálna skúška toho, čo v nás je. Ak si ktokoľvek myslí, že niekde v Damasku je pripravených na odlet desať detí, veľmi sa mýli. Určite je ich tam viac, ale nechcú k nám. Veď čo by u nás robili.

Ak si ktokoľvek myslí, že im treba pomáhať adresne v ich krajine, tiež sa mýli. Vyšleme vari zástupcu vlády či parlamentu alebo Borisa Kolára, ktorý im tam niekde slávnostne odovzdá 100 eur? Alebo prevedieme peniaze na účet Bielych prilieb, PKK, Lekárov bez hraníc, Červenému polmesiacu a pod. a budeme mesačne kontrolovať ich využitie? V krajine, kde neplatia žiadne pravidlá a uvedené organizácie majú čoraz horší kredit, je ich kontrola v podstate nemožná.

Slovenská azylová politika je veľmi prísna a je dlhodobo terčom kritiky rôznych mimovládnych organizácií. Ale aj vďaka nej nemáme na Slovensku také problémy s imigrantami, ako iné krajiny v Európe. Izolujeme sa aj preto, aby sme chránili svoju kultúru a tradície. Je to konzervatívne, ale účinné. Nemáme žiadnu mešitu, ucelenú moslimskú komunitu a dokonca ešte aj jediný slovenský džihádista sa musel realizovať v Čechách.

Ale musíme ukázať aj tú druhú, láskavejšiu tvár. A povedať pravdu o tom, koľko detí z imigrantským pozadím bolo a je v slovenských detských domovoch a koľko rodín s deťmi z vojnou ohrozených oblastí sme na naše územie prijali a staráme sa o nich.

To je humanita, ktorú Slovensko prejavuje a je potrebné o tom hovoriť. A nie vytvárať z virtuálneho problému ten skutočný.

Pretože desať sýrskych sirôt nás ohroziť nemôže.