hermes

Mnohí vedia, že prorok Mohamed je právom označovaný za zakladateľa druhého najpočetnejšieho náboženstva sveta – islamu. Mnohí počuli o tom, že v dobe, keď Mohamed žil, boli vtedy obvyklé veci na dnešné pomery neuveriteľné ba dokonca trestné. Napríklad  polygamia alebo pedofília. Samozrejme, na okolnosti života ľudí žijúcich cca 600 rokov po narodení Krista sa nemôžeme pozerať modernou optikou práva či spoločenských vied. Musíme si dopriať istý odstup na analýzu a hodnotenie, ale na druhej strane o tom môžeme hovoriť. Je jedno, či ako vedci, historici alebo ako obyčajní ľudia.

Tak je to normálne v demokratickej a sekulárnej spoločnosti, ktorej silným  pilierom je sloboda prejavu. 

Málokto však vie, že minulý týždeň ukončil Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu niekoľkomesačný spor nemenovanej Rakúšanky s rakúskym súdnym systémom o podstatu slobody prejavu, ktorá bola spochybnená jej výrokmi o Mohamedovej pedofílii.

Malý exkurz do histórie islamu a manželských vzťahov proroka Mohameda.

Posledná Mohamedova manželka – Aisha (Ajša) sa stala jeho ženou vo veku šiestich rokov. Manželstvo bolo naplnené vo veku Ajšiných deviatich rokov. Informácia je zrejme nespochybniteľná, pretože sa vychádza z hádisu, čo je súčasť koránu.

Milá Rakúšanka, mimochodom zrejme aj historička alebo politologička, sa na svojom prednáškovom turné nazvanom:“ Základné informácie o islame“ dotkla minulosti a niekoľkokrát spomenula verejne Mohamedov pedofilný vzťah. Zrejme na základe udania sa dala do pohybu súdna mašinéria, ktorá ju obvinila zo znevažovania náboženstva a udelila jej pokutu 480 eur. Na prvý pohľad neuveriteľný výrok súdov sa dostal až pred senát v Štrasburgu, ktorý minulý týždeň rozhodol ešte neuveriteľnejšie.

Výroky o Mohamedovej možnej pedofílii  prekračujú prípustné hranice objektívnej diskusie a môžu vyvolávať náboženské predsudky.

Ak bol prorok Mohamed počas svojho života pedofil, bol ním aj preto, že v tej dobe to bolo možné. Nikto ho za to nesúdil ani morálne neodsudzoval. Proste bola taká doba. Náš právny systém, ktorý vychádza z rímskeho práva a je determinovaný kresťanstvom sa stáročia vyvíjal a zapľňal prázdne alebo zvrátené miesta v spoločenskom živote, Akými sú napríklad polygamia a pedofília.

Významným plusom právneho systému demokratickej spoločnosti je sloboda prejavu.

Postoj legislatívy jednotlivých štátov k slobode slova (prejavu) môžeme rozdeliť nasledovne:

1. Akceptácia voľného trhu ideí, kde musí byť každý názor vypočutý bez ochrany z dôvodu prípadnej emocionálnej ujmy z prezentovaného názoru. Vychádza z predpokladu, že slobodná spoločnosť nesmie postihovať abstraktné vyjadrovanie názorov.
2. sloboda prejavu je prostredníctvom zákonov štátu regulovaná a okliešťovaná s ohľadom na možný negatívny dopad „škodlivých“ názorov. V tomto prípade štát rozhoduje o tom, ktoré názory sú škodlivé a zlé a tie zakazuje vysloviť. Limituje slobodu prejavu z dôvodu ochrany práv iných ľudí.(Wikipédia)

Môžme si dovoliť na základe uvedenej definície slobody prejavu spochybniť tvrdenie Rakúšanky o Mohamedovej pedofílii, ba dokonca ju aj potrestať?

Je rozhodnutie Európskeho súdu … správne, alebo ide len o skutočný prejav zbabelosti sudcov a ich ústupčivosti voči stupňujúcej sa sile islamu v Európe?

Budeme radšej ticho a o istých veciach taktne pomlčíme, len aby sme nenahnevali milióny nasledovníkov proroka Mohameda?