hermes

Islamský radikál je tak trochu krkolomné spojenie dvoch pojmov, ktoré sa vzájomne prekrývajú, pretože každý moslim musí byť radikálny v otázkach svojej viery. Islamský fundamentalista je výstižnejšia charakteristika človeka, o ktorom chcem písať. Je presvedčený o tom, že len islam je náboženstvo, ktoré obsahuje základnú, úplnú a neomylnú pravdu o ľudstve a jeho ceste k spáse. Je neústupný a neznášanlivý voči tým, ktorí nesúhlasia s jeho názormi, ako aj voči tým, ktorí ich spochybňujú. Radikalizmus, ktorý sa v posledných rokoch tak často objavuje v prejavoch politikov či v slovníku novinárov, je snaha o vynútenie si rešpektu iných, hlavne neveriacich, k islamu ako k jedinému správnemu náboženstvu.

Kde hľadať islamského radikála?

„Hľadačom“ odporúčam, aby to na Slovensku ani neskúšali. Strata času. Niežeby tu neboli, ale keďže v našej spoločnosti sú silné protiislamské nálady a prejavy, určite sa nechcú veľmi zviditeľnovať. Veď aj pán premiér raz povedal, že si na Slovensku neželá ucelenú islamskú komunitu. „Našťastie“ v susednej krajine je ich  dosť a prejaviť sa naozaj neboja. Záludnosťou multikulturalizmu je ochrana všetkých kultúrnych inakostí, „nežných“ islamských radikálov z toho nevynímajúc.

Azylové tábory a azylové domy. Mnohí Slováci ich spoznali, keď sa v časoch „totality“ rozhodli emigrovať a pohostinné Rakúsko im ich ponúklo ako prestupnú stanicu. Nevyhnutný čas tam strávili v karanténe, pričom boli dokonale vylustrovaní a preverení tak, aby nepredstavovali bezpečnostnú hrozbu. To niekedy trvalo aj rok. Lenže chyby politikov spôsobili tzv. utečeneckú krízu a staré budovy tábora v Traiskirchene sa zaplnili novými obyvateľmi. Bolo ich však toľko, že obvyklý systém kontroly skolaboval a v krajine sa zrazu ocitlo tisíce neznámych ľudí bez minulosti. Chaosu napomáhali však aj samotní Rakúšania. Kým utečenci čakali v Maďarsku na povinnú registráciu, „zhrození“ Rakúšania vo svojom voľnom čase sadli do vlastných áut a s kuframi naplnenými plyšákmi si ich doviezli domov. Niektorí do slova a do písmena. Keďže azylové tábory boli beznádejne preplnené, vláda svojich občanov „pekne poprosila“, aby sa prejavili ako humanisti a poskytli voľné izby svojich domovov úbohým utečencom. Niekde prosili, niekde prikazovali, niekde podplácali. A keď si už nevedeli rady, tak ich vyvážali do Nemecka. Skladba utečencov je veľmi rozmanitá. V azylových táboroch sa však veľmi rýchlo asimilovali a roztriedili podľa národností či náboženského vyznania. Medzi mnohými národnosťami sú konflikty od nepamäti a častokrát len prírodné bariéry zachovávali medzi nimi mier, no v tábore sa ocitli „telo na telo“. Veľakrát otázku prežitia zabezpečovala početnosť komunity resp. príslušnosť k národnosti členov bezpečnostnej služby, ktorá dohliadala na poriadok v tábore.V SBS sú väčšinou Čečenci, Bosniaci alebo Kurdi, takže ak boli napr. Afgánci boli v menšine,  mali jednoducho „smolu“ a kvalita ich života v tábore sa asi aj dala porovnať s tou v Afganistane. Mnohých utečencov si však sortírovali aj tzv. humanitárni pracovníci z rôznych mešít vo Viedni. S „radosťou“ sa ujali svojich krajanov či súputníkov vo viere, v tom horšom prípade spolubojovníkov z niektorej islamistickej skupiny aktívnej v Sýrii.

Mešity. V Rakúsku žije približne 700 000 moslimov. Pre ich náboženské potreby je postavených 450 oficiálnych mešít. Oficiálnych preto, lebo úrady o nich vedia a snažia sa v nich vykonávať dohľad. Zameriavajú sa hlavne na to, aby sa v mešitách nehlásal radikálny islam či hodnoty nezlučiteľné s hodnotami slušnej spoločnosti. Je to zložité, keďže spolupracuje len tretina z nich. Akúkoľvek kontrolu považujú za hrubý zásah do ich náboženských slobôd. Ale existujú aj iné mešity. Sú v pivniciach domov, v bytoch alebo v športových klubov. Sú izolované, vyhradené len pre isté skupiny ľudí. Čo sa deje v nich je zahalené rúškom tajomstva. Mešita Altun- Alem vo Viedni je v top rebríčku radikálnych na prvom mieste. Leží na idylickom mieste pri Prátri, vedľa detského ihriska, kde deti v noci striedajú prostitútky. Preslávila sa aktivitou v nábore mladých Bosniakov, Albáncov a Čečencov do armády ISIS. Niektoré zdroje uvádzajú, že triumvirát v zložení Mirsad Omerovič /v r. 2016 odsúdený na 20 rokov/,  Nedžad Balkan /v januári 2017 zatknutý a v súčasnosti vo väzbe/ a Muhamad H. P. /imam mešity Al Tawhed/  zradikalizovali stovky tinedžerov, pričom asi 110 vyslali  bojovať na strane ISIS do Sýrie a Iraku. Ich misia bola úspešná, no trest nízky. Radikálnych mešít i podobných regrutantov je veľa. Bolo by naivné si myslieť, že porazením ISIS ich radikálny život stratí zmysel.

Nájdu si ďalšiu vojnu, ďalší boj s tými, ktorí nesúhlasia s ich názormi, ako aj s tými, ktorí ich spochybňujú.