hermes

S úžasom sledujem, ako sa v priebehu necelých troch týždňov zmenilo fungovanie spoločnosti, štátu a ľudí. Pod vplyvom hrozby nakazenia vírusom využil štát snáď všetky svoje nástroje na obmedzenie práv ľudí v čase mieru.

Môžeme chodiť do práce, do niektorých obchodov nakúpiť a domov. A keď von, tak len s rúškami na tvárach. A  bez silného dôvodu z domu radšej ani nevychádzať. Pretože ak by nás to náhodou napadlo riskujeme, že nás policajná hliadka upozorní na naše protispoločenské správanie a vykáže nás z verejného priestoru. Prípadne a čo je ešte horšie, sa na nás vrhnú davy  uvedomelých spoluobčanov, ktorí nás na sociálnych sieťach obvinia z rôznych trestných činov, od verejného ohrozenia až snáď po genocídu.

Vyjadril som sa trochu s nadsádzkou, ale ako tak sledujem Fb a názory rôznych „odborníkov“ na všetko, nie som až tak ďaleko od pravdy. Priznám sa, iritujú ma hysterické prejavy našich hviezdičiek a celebrít s rúškami na hlavách, ktoré sa ma s preskakujúcim hlasom snažia presvedčiť, že je nevyhnutné, aby som zostal doma a nikam nevychádzal. Dookola sa prezentujú fotografie a videá ľudí, ktorí si dovolili takú nehoráznosť, akou je prechádzka v prírode, jazda na kolobežke či posedenie na lavičke v opustenom obchodnom centre. Akosi nikto z týchto samozvaných strážcov spoločenského poriadku si neuvedomil, že pobyt na čerstvom vzduchu pre zdravého človeka je prínosom, nie ohrozením. Svoj podiel viny však nesie aj vláda, ktorá to spomína len okrajovo a tak prenecháva voľný priestor fantázii niektorým „postihnutým“ jedincom.

V tomto strese sa pozabudlo na to, že nebezpečenstvo predstavuje chorý a nie zdravý človek. Že karanténa chorého človeka je síce účinným nástrojom v boji proti vírusu, ale domáce väzenie pre zdravých ľudí je neodpustiteľným zásahom do našich ľudských práv.

Obsahom trestu domáceho väzenia môžu byť obmedzenia alebo povinnosti uvedené v §51 ods. 3 a 4, ktoré môže súd uložiť páchateľovi počas výkonu trestu domáceho väzenia a ktoré smerujú k tomu, aby páchateľ viedol počas výkonu trestu riadny život.

Nie, ja netvrdím, že nám štát nariadil domáce väzenie. Štát nám ho „len“ odporučil a čo je zvláštne, väčšina ľudí (a nielen u nás) sa s ním stotožnila bez akýchkoľvek pochybností.

A podľa môjho názoru je ich predsa len dosť.

Tak vnútorne a hlavne potichu (aby ma niekto nepočul a neudal) sa sám seba pýtam, prečo sme pokojní, keď každoročne ochorie na chrípku desaťtisíce ľudí a 1500 z nich aj zomrie (priemer na Slovensku), ale z Korony, ktorá nakazila 61 ľudí sme v strese, panike, vykúpili sme obchody a sledujeme sa navzájom.

Tiež rozmýšľam o tom, prečo sa štát  rozhodol uzavrieť hranice a povolať čo najviac Slovákov zo zahraničia domov.

Je „úžasné“, že nás všetkých majú mobilní operátori a štát pod takou kontrolou, že sú schopní bez problémov odsledovať pohyb držiteľov sim kariet nielen doma, ale aj v zahraničí.

Je pre mňa nepredstaviteľné, s akou ľahkosťou a podľa mňa ľahkovážnosťou sa pozeráme na pád ekonomiky a dokonca niektorí „experti“ vyzývajú na zatvorenie veľkých podnikov.

Desí ma keď vidím, ako ľudia podľahli novej Zombie apokalypse – pardon Korona a podriaďujú sa všetkému bez reptania a otázok.

Nechápem, prečo sa nekonzultujú aj iné metódy boja proti Korone a keď  sa aj iný názor v mediálnom priestore  vyskytne (ako včera beseda s prof.Krčmérym), nerozvíja sa ďalej. Anglicko nie je predsa národ tupcov a to, že Boris Johnson zvolil diametrálne odlišný prístup nemusí ešte znamenať, že je zlý či nefunkčný.

Zatiaľ však všetko vyzerá tak, že EU zlyhala a štát si vyskúšal svoje radikálne možnosti a právomoci v praxi.